Už neandertálci vraj poznali účinky liečivých rastlín ako harmanček a rebríček (ľudovo nazývaný myší chvost). Využívali ich na liečenie alebo ako prevenciu. Vyplýva to zo štúdie medzinárodného tímu vedcov zverejnenej v časopise Naturwissenschaften. Vedci počas výskumu mikroskopicky analyzovali zvyšky zachovaných rastlín v zubnom kameni piatich neandertálcov zo severu Španielska staré asi 50.000 rokov.
„Horké a málo výživné rastliny ako harmanček a rebríček títo jedinci nejedli zrejme kvôli ich chuti, ale pravdepodobne kvôli ich liečivému účinku“, uviedol spoluautor článku Stephen Buckley. Látky obsiahnuté v harmančeku pôsobia napríklad proti zápalom, na upokojenie tráviacej sústavy alebo proti stresu.
„Získané poznatky o neandertálcoch korešpondujú s našimi znalosťami o samoliečení (rastlinami) u súčasných vyšších primátov aj u ďalších živočíchov“, konštatovala podľa serveru nationalgeographic.com prvá autorka štúdie Karen Hardy z univerzity v Barcelone.
„Neandertálci sa živili zjavne oveľa všestrannejšie a komplexnejšie, než sa doteraz myslelo,“ oznámila ďalej Hardy. Mäso síce bolo pre pravekých ľudí veľmi dôležité, ale analýza zubov zo španielskej lokality El Sidrón naznačuje, že veľmi dobre poznali aj vlastnosti rastlín z okolia.
Vo všetkých skúmaných španielskych vzorkách našli vedci škrobová zrnká, ktoré boli zmenené ohňom. Rozpoznali tiež zvyšky orieškov, zeleniny a tráv. Naproti tomu neboli takmer nájdené stopy po proteínoch a látkach jednoznačne pochádzajúcich z mäsa. Možno teda súdiť, že neandertálci v tejto oblasti a v danej dobe jedli skôr málo mäsa a konzumovali relatívne pestrú rastlinnú stravu. To, že neandertálci neboli zameraní len na mäsitú potravu, ale zrejme jedli aj varenú zeleninu, vedci zistili už skôr.
Bádatelia by radi porovnali svoje výsledky s analýzami zubných kameňov neandertálcov žijúcich v inom prírodnom prostredí a veria, že ich výskum prispel k ďalšiemu doplneniu poznatkov o neandertálcoch. Dnes sa už napríklad vie, že sa títo prehistorickí ľudia starali o chorých a starých členov skupiny, pochovávali svojich mŕtvych a svoje telá si zdobili prírodnými farbivami. Mohli takto žiť neandertálci aj v meste Bojnice na mimoriadne vzácnej pravekej lokalite Prepoštská jaskyňa (dnes Múzeum praveku Slovenska)? Pravdepodobne áno.