Vyhubili sopečné erupcie neandertálcov?

Vulkány zrejme môžu za niekoľko veľkých vymieraní v dejinách našej planéty, napríklad aj za zánik dinosaurov. Teraz to vyzerá, že majú na svedomí aj našich najbližších príbuzných, neandertálcov.

„Prvýkrát sme určili dôkaz, že zánik neandertálcov sa zhoduje s vulkanickými erupciami približne pred 40 tisíc rokmi,“ vyhlásila ruská archeologička Ljubov Golovanovová.
Jej tím odhalil z tej doby dva sopečné výbuchy v západnej Ázii, po ktorých miznú stopy neandertálcov z južnej časti Ruska. Archeológovia analyzovali pôdu, peľ, kosti zvierat i nástroje v oblasti jaskyne Mezmajskaja. Výsledky analýz vykonaných v petrohradskom Prehistorickom laboratóriu zverejnil odborný časopis Current Anthropology.

Golovanovová sa odvolala aj na prácu talianskeho antropológa Francesca Fedeleho z Neapolskej univerzity, ktorý zistil neobvykle veľkú sopečnú erupciu v Taliansku. Došlo k nej tiež niekedy pred 40 tisíc rokmi, priniesla „sopečnú zimu“ a zhoršenie podmienok pre život v strednej aj južnej Európe.

Chemické analýzy pôdy z okolia ruskej jaskyne zachytili dva druhy sopečného popola, čo signalizuje dva sopečné výbuchy niekde v západnej Ázii v období pred 40 až 45 tisíc rokmi.
Skúmanie peľových zŕn ukázalo, že v čase, keď vznikali vrstvy sopečného popola, nastalo mimoriadne chladné a suché obdobie, čo viedlo k poklesu množstva vegetácie aj k zníženiu stavov veľkých zvierat, na ktorých mäsožraví neandertálci životne záviseli.

Príroda dala šancu moderným ľuďom

Ukázalo sa, že po prvom výbuchu sa v okolí jaskyne výrazne zmenšilo množstvo stôp po neandertálcoch. Po druhom výbuchu vymizli stopy úplne. V čase pred 40 tisíc rokmi už nie sú v oblasti Mezmajské žiadne stopy po kamenných nástrojoch a zabitých zvieratách: život praľudí tu ustáva.

Moderní ľudia dnešného typu sopečnými výbuchmi vážnejšie zasiahnutí neboli – podľa ruských expertov žili v tej dobe len v Afrike a v juhozápadnej Ázii. Sopečný prach ani plyny teda nezatienili ich oblohu a nezhoršili životné podmienky tak, ako v Európe alebo západnej Ázii.

Naopak moderní ľudia dostali vďaka ničivým sopkám novú šancu: oslabenie neandertálcov vytváralo príležitosť pre expanziu do spustošenej Európy. Ľudia sa však najskôr museli prispôsobiť zhoršeným životným podmienkam v týchto oblastiach. Golovanovová poukazuje na skutočnosť, že niekedy pred 40 tisíc rokmi u moderných ľudí dochádza k pokrokom v opracovaní kameňa a objavujú sa aj ďalšie kultúrne inovácie. Dve až tri tisícky rokov po vymiznutí neandertálcov tak lepšie vybavení moderní ľudia obsadzujú aj jaskyňu Mezmajskaja.

Výbuchy sopiek ešte neznamenali úplný koniec neandertálcov. Súdi sa, že poslední príslušníci tohto druhu žili ešte niekedy pred 30 tisíc rokmi v oblasti Gibraltáru na južnom pobreží dnešného Španielska.

Použili neandertálci orlie pazúry ako šperky?

Krapina v severnom Chorvátsku, ktorá je jedným z najvýznamnejších svetových nálezísk neandertálskeho človeka, vydala nové tajomstvo. Našli sa tu doposiaľ najstaršie šperky. Boli vyrobené pred 130 tisíc rokmi, teda dávno pred príchodom moderného človeka do Európy....

Áno, neandertálci pochovávali svojich mŕtvych

Trinásťročný výskum na archeologickej lokalite v juhozápadnom Francúzsku znovu potvrdil pred časom spochybnený záver, že človek neandertálsky nenechával pozostatky blížnych napospas živlom. Oznámil to 14-členný americko-francúzsko-španielsky tím Williama Rendua...

Vo štvorici po Slovensku – Adela s Lukášom medzi neandertálcami

Obľúbená cestovateľská a zábavná šou za krásami Slovenska dorazila na svojich potulkách aj do regiónu Horná Nitra, do pravekej kolísky našich dejín... (vysielané na TV Markíza 17.8.2015). Na „partičku chalaňov“ a ich hostí tu opäť čakali mnohé vtipné aj adrenalínové...

Organizovali si bývanie už neandertálci?

Jaskynný priestor v Taliansku, ktorý obýval človek neandertálsky (Homo neanderthalensis), bol rozdelený na špecializované časti. V jednej sa porcovalo mäso ulovených zvierat, v ďalšej vyrábali nástroje a v ešte ďalšej sedelo pri ohni. Taký je záver štvorčlenného...

Bojnickí neandertálci jedli aj divé kone

Bojnice sú vzácnym náleziskom pravekého sveta neandertálcov. V Prepoštskej jaskyni (dnes Múzeum praveku Slovenska) objavil paleontológ Tomáš Čeklovský z Univerzity Komenského nové stopy po pravekom živote. Neandertálski lovci, ktorí žili v Prepoštskej jaskyni v...

Prvú flautu vyrobili neandertálci

Archeologické nálezy v posledných rokoch vypovedajú o tom, že neandertálci sa v mnohom podobali súčasným ľuďom. Rovnako ako Homo sapiens bývali najskôr v jaskyniach alebo pod skalnými výčnelkami, neskôr si tiež stavali najrôznejšie úkryty. Na dvoch neandertálskych...

Neandertálci neboli o nič hlúpejší než my

Genetické analýzy síce potvrdzujú, že nie sme priamymi potomkami neandertálcov, naši predkovia s nimi ale prinajmenšom 10 tisíc rokov zdieľali rovnaký životný priestor. Antropológovia sa dlho domnievali, že neandertálci vyhynuli, pretože v tomto konkurenčnom boji...

Kríženie s neandertálcami nám zaistilo lepšiu imunitu

Imunitný systém moderných ľudí vďačí za svoju odolnosť do značnej miery tomu, že sa naši predkovia čas od času neváhali pustiť do sexuálnych dobrodružstiev s neandertálcami. Genetické obohatenie, ktoré kríženie s našimi evolučnými bratrancami prinieslo, nám dodnes...

V jaskyni našli abstraktné umenie neandertálcov

Praveké rytiny pripomínajúce mriežku pre piškvorky objavil medzinárodný vedecký tím v jaskyni Gorham na Gibraltári na juhovýchodnom cípe Pyrenejského polostrova. Dielo je datované do doby staršej než 39.000 rokov a podľa sprievodných artefaktov je pripisované...

Neandertálci boli ľudožrúti!

Nemeckí experti sú presvedčení, že predkovia, ktorí žili pred 40 tisíc rokmi v údolí Neanderthal pri Düsseldorfe, boli kanibali. Pod mohutnými stromami sa zišli ľudia doby kamennej, aby si dopriali niečo dobré na jedenie. Ako predjedlo sa podáva kostná dreň mladej...

Účinky liečivých rastlín poznali aj neandertálci

Už neandertálci vraj poznali účinky liečivých rastlín ako harmanček a rebríček (ľudovo nazývaný myší chvost). Využívali ich na liečenie alebo ako prevenciu. Vyplýva to zo štúdie medzinárodného tímu vedcov zverejnenej v časopise Naturwissenschaften. Vedci počas výskumu...

Medzi neandertálcami a ľuďmi žil ešte ďalší typ pračloveka

Doposiaľ neznámy typ humanoida, ktorý dostal prezývku "Žena-X" (X-Woman) žil spoločne s neandertálcami a moderným typom človeka pred 50 000 až 30 000 rokmi. Druh zistený na základe analýzy DNA fosilizovaného prsta podporuje teóriu, že v určitej dobe vedľa seba...

Neandertálci používali šperky aj líčidlá

Britskí vedci wholesale nfl jerseys tvrdia, že majú prvé a presvedčivé dôkazy o zdobnosti neandertálcov. Títo pravekí ľudia používali nielen primitívne šperky, ale podľa všetkého svoje jour telo zdobili aj pigmentami. Ich zvyšky na 50 tisíc rokov starých ostatkoch...

Neandertálci rástli rýchlejšie a oveľa skôr dospievali

Neandertálci sa objavili v Európe skôr ako moderní ľudia druhu Homo sapiens. Usadili sa aj na Slovensku v meste Bojnice - na vzácnej pravekej lokalite Prepoštská jaskyňa (dnes Múzeum praveku Slovenska). Je však isté, že oba "druhy" človeka istú etapu histórie žili...

Vedci zistili, že skoro v každom z nás je kúsok neandertálca…

Nepriateľské oslovenie "Ty neandertálec!" už nemusí nikto brať ako nadávku. Ľudia, ktorí sa vyvíjali a množili po dlhé tisíce rokov v dnešnej Európe a Ázii - teda mimo Afriky, majú všetci v sebe kúsok wholesale mlb jerseys neandertálca. Neandertálci žili aj na území...