Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta. Bojnice dnes archeológovia považujú za najbohatšie nálezisko slovenských dejín paleolitu. Objavených bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov, fosílne zvieracie kosti i zvyšky ohnísk. Dodnes však neboli (zatiaľ) objavené žiadne kostrové pozostatky neandertálskych praľudí.
Kamenné nástroje (reprezentujú moustériensku kultúru, názov odvodený z náleziska Le Moustier vo Francúzsku) si neandertálec zhotovoval štiepaním materiálov, ktoré našiel najmä v prírode miestnej hornonitrianskej kotliny (vulkanické andezitové tufity z pohoria Vtáčnik, žilný kremeň z neďalekej riečky Handlovky a rieky Nitry), ďalej spracovával aj horniny ako rádiolarit a limnokvarcit. Nástroje vznikli odbitím úštepov z jadra, ktoré malo najčastejšie diskovitý tvar. Potom sa tieto úštepy upravili retušou do želaných tvarov. Zastúpené sú najmä driapadlá rozličného typu s rovným, zbiehavým, vyklenutým i priečnym ostrím (na zdieranie loja pri opracúvaní kože potrebnej na odievanie, lôžka a ochranné úkryty). Časté sú tiež zúbkovité i vrubovité úštepy a široké upravené úštepy vo funkcii nožov (na pitvanie ulovených zvierat), oškrabovače či nástroje vrtákovitých foriem. Vyskytujú sa aj hrotité nástroje, medzi ktorými vynikajú moustérienske hroty (vo funkcii hrotov oštepov slúžili ako lovecká bodná zbraň). Nájdené boli aj diskovité, doskovité i hranolovité jadrá, široké čepeľovité a trojhranné úštepy, ako aj sekáčovité nástroje. Výskyt jadier a úštepov dokazuje výrobu nástrojov priamo na miestach, ktoré na území Bojníc neandertálci obývali. To potvrdzuje aj nález kostených podložiek či retušérov, ktoré poslúžili, keď si neandertálci štiepaním formovali svoje nástroje.
Je zaujímavé, že zatiaľ čo kamenné nástroje z náleziska v priekope bojnického zámku sú drobných tvarov, kamenné nástroje z náleziska Prepoštskej jaskyne majú robustnejší, mohutnejší tvar. Prečo je tomu tak? Odpoveď možno čiastočne súvisí s klimatickými podmienkami. V poslednej dobe medziľadovej, kedy je zvyškami táborísk doložený pobyt neandertálcov vo vrstvách travertínovej kopy pri bojnickom zámku (pred 120.000 – 90.000 rokmi), bolo podnebie pomerne teplé a krajinu pokrývali lesy. Neandertálci si mohli časť nástrojov vyrobiť z dreva, napr. oštepy. V čase osídlenia Prepoštskej jaskyne (pred 60.000 rokmi) sa postupným ochladzovaním výrazne zmenili prírodné pomery a väčšinu krajiny pokryla step. Dreva bolo málo a bolo potrebné na udržiavanie ohňa. Opäť sa vyrábali väčšie kamenné nástroje.
Nálezy zvieracích kostí sú zastúpené kosťami mamuta, nosorožca, jaskynného leva, jeleňa, prakoňa, zubra, srnca, ako aj ďalších cicavcov a vtákov. Kosti veľkých zvierat naznačujú, že tunajší obyvatelia tvorili už dobre organizovanú loveckú spoločnosť, akiste pokrvne spriaznenú. Mamutie zuby – stoličky
Kel mamutieho mláďaťa
Stehenná kosť dospelého mamuta
Stavec pravekého nosorožca
Zub pravekého nosorožca
Zuby prakoňa
Roh pravekého tura
Zvieracie kosti – podložky a retušéry, používané pri výrobe kamenných nástrojov
Čeľusť jaskynného leva a kostený nástroj z opracovaného jelenieho parohu
Zvieratá dávnej Európy (kresby Zdeněk Burian) Analýza objavených zvyškov ohnísk ukázala, že pravekí obyvatelia používali ako kurivo najmä drevo borovice, buku, brestu a dubu.