Trinásťročný výskum na archeologickej lokalite v juhozápadnom Francúzsku znovu potvrdil pred časom spochybnený záver, že človek neandertálsky nenechával pozostatky blížnych napospas živlom. Oznámil to 14-členný americko-francúzsko-španielsky tím Williama Rendua z Center for International Research in Humanities and Social Sciences, spoločného pracoviska New York University (USA) a CNRS, francúzskej obdoby našej Slovenskej akadémie vied (SAV).
Vedci doložili, že neandertálske pohreby na lokalite La Chapelle-aux-Saints sú z doby ešte pred príchodom anatomicky moderných ľudí nášho druhu Homo sapiens do Európy. Kosti neandertálcov sa v La Chapelle-aux-Saints prvý raz našli v roku 1908. Vysoký stupeň ich zachovania poukazoval na pohrebisko. Tento záver však vyvolal spory. Skeptici hlásali, že je to zlé vysvetlenie. Uloženie kostí nemuselo byť zámerné.
Nasledovali vykopávky v ďalších jaskyniach
Tím Williama Rendua sa preto v roku 1999 k problému vrátil. Okrem iného začali robiť vykopávky v 7 nepreskúmaných tamojších jaskyniach. Dokončili ich v roku 2012. Objavili pozostatky ďalších neandertálcov.
„Z podstaty týchto 50.000-ročných pozostatkov, zachovaných v pomerne pôvodnom stave, vyplýva, že boli zakryté zeminou krátko po smrti. To podporuje náš záver, že neandertálci v tejto časti Európy podnikli kroky k pochovaniu svojich mŕtvych. Hoci nemôžeme vedieť, či bola táto činnosť súčasťou rituálu, alebo iba čisto pragmatická, objav zmenšuje vzdialenosť v správaní medzi nimi a nami,“ uzavrel William Rendu.
V Bojniciach zatiaľ kostrové pozostatky neandertálcov neboli objavené
Na vzácnom nálezisku pravekého sveta neandertálcov v meste Bojnice (areál Prepoštskej jaskyne - dnešné Múzeum praveku Slovenska) neboli doposiaľ objavené kostrové pozostatky neandertálskeho človeka. Či dochádzalo aj na tomto území k pochovávaniu, tak zatiaľ nemáme vedecké poznatky a dôkazy.