Doposiaľ neznámy typ humanoida, ktorý dostal prezývku "Žena-X" (X-Woman) žil spoločne s neandertálcami a moderným typom človeka pred 50 000 až 30 000 rokmi. Druh zistený na základe analýzy DNA fosilizovaného prsta podporuje teóriu, že v určitej dobe vedľa seba koexistovali rôzne druhy hominidov.
O novom náleze informoval časopis Nature s tým, že ide o prvý druh, ktorý bol určený nie na základe odlišností v stavbe kostrových pozostatkov, ale pomocou analýzy DNA. Druh Ženy-X žil už v Ázii v čase, keď ľudskí priami predkovia zahájili migráciu z Afriky.
Analýza DNA zameraná na mitochondriálnu DNA predstavuje gény odovzdávané po materskej línii. Podrobnejší rozbor ukázal, že Žena-X mala spoločné znaky s neandertálcami i s nastupujúcimi zástupcami Homo sapiens. Novoobjavený druh potom podľa všetkého začal migráciu z Afriky pol milióna rokov pred predkami neandertálcov. Homo sapiens z africkej kolísky vyrazil len pred 50 000 rokmi.
Šéf genetického výskumu Svante Pääbo v Ústave Maxa Plancka upresnil, že všetko je založené na vzorke získanej z jediného nájdeného prsta, ktorý bol objavený v jaskyni v pohorí Altaj v juhovýchodnej Sibíri.
Žili blízko seba
Vzorka bola porovnaná so vzorkami 54 súčasných ľudí, vzorkami z pozostatkov moderných ľudí z obdobia neskorého pleistocénu nájdených takisto v Rusku a vzorkami šiestich neandertálcov a tiež s DNA šimpanzov. Nový druh človeka mal dvakrát viac odlišností než neandertálci voči Homo sapiens.
Niektoré tlupy rôznych druhov hominidov žili často nie príliš ďaleko od seba - okolo 90 kilometrov. Podľa všetkého sa tiež jednalo o lovcov mamutov (neandertálci žijúci na území Slovenska v meste Bojnice boli tiež výborní lovci - svedčí o tom na nálezy mimoriadne bohatá lokalita Prepoštská jaskyňa, dnes Múzeum praveku Slovenska). Podľa Pääba bol vývoj hominidov oveľa pestrejší, než sa doteraz vedci domnievali.