Kríženie s neandertálcami nám zaistilo lepšiu imunitu

Imunitný systém moderných ľudí vďačí za svoju odolnosť do značnej miery tomu, že sa naši predkovia čas od času neváhali pustiť do sexuálnych dobrodružstiev s neandertálcami. Genetické obohatenie, ktoré kríženie s našimi evolučnými bratrancami prinieslo, nám dodnes pomáha vysporiadať sa s rôznymi druhmi vírusových ochorení.

V ľudskom imunitnom systéme zohráva kľúčovú úlohu skupina génov, označovaných skratkou HLA (human leucocyte antigen), ktorá bráni organizmus proti votrelcom, akými sú napríklad vírusy. A práve medzi týmito génmi vidia experti dôkaz medzidruhového párenia, ktoré naši predkovia museli po určitú dobu uskutočňovať.

"Získanie týchto génov prinieslo populácii, ktorá sa nimi obohatila, výhodu", tvrdí profesor Peter Parham, ktorý viedol tím výskumníkov.

Afričania "neandertálske" gény nemajú

Pôvod týchto génov dokladá profesor Parham ich výskytom u populácií pochádzajúcich zo západnej Ázie a naopak absenciou u afrických národov. Podľa vedcov je to spôsobené tým, že potom, čo zhruba pred 65 tisícmi rokov odišla časť zástupcov rodu Homo sapiens z Afriky, začali sa naši pradedovia a prababičky v Európe a západnej Ázii páriť s neandertálcami, zatiaľ čo ľudia, ktorí zostali v Afrike, s nimi v kontakte neboli. Mohlo sa to stať aj na území mesta Bojnice - v lokalite Prepoštská jaskyňa (dnes Múzeum praveku Slovenska), kde neandertálci žili? Možno áno.

"Skupina génov HLA, ktorými neandertálci disponovali, bola adaptovaná na život v Európe a Ázii už po niekoľko tisíc rokov, zatiaľ čo čerstvým imigrantom z Afriky tieto gény chýbali," uviedol profesor Parham, podľa ktorého výskyt tejto špecifickej skupiny génov napovedá, že neandertálci ovplyvnili ľudský genóm viac, než sa doteraz predpokladalo.

Jeho tím navyše zistil, že konkrétna varianta génov zvaná HLA-B*73, ktorú v sebe moderní ľudia majú, pochádza preukázateľne z ďalšieho zdroja, ktorým je tajomná populácia takzvaných denisovanov. Tento druh ľudí nazvaný podľa nálezu jediného zuba a prsta v jaskyni Denisova na Sibíri, mal podľa doterajších poznatkov geneticky bližšie k neandertálcom než k moderným ľuďom.

Existujú pochybnosti

Iní vedci ale poukazujú na to, že hoci kríženie s neandertálcami je veľmi pravdepodobné, jeho dôsledky na ľudský imunitný systém nie sú jednoznačne preukázateľné.