Jaskynný priestor v Taliansku, ktorý obýval človek neandertálsky (Homo neanderthalensis), bol rozdelený na špecializované časti. V jednej sa porcovalo mäso ulovených zvierat, v ďalšej vyrábali nástroje a v ešte ďalšej sedelo pri ohni.
Taký je záver štvorčlenného americko-talianskeho tímu, ktorý viedol Julien Riel-Salvatore z University of Colorado v Denveri (USA).
„Dlho panovala predstava, že neandertálci nezvládali organizované rozdelenie obytného priestoru. Čosi také sa pripisovalo iba anatomicky moderným ľuďom nášho druhu Homo sapiens.
Zistili sme však, že neandertálci nepohadzovali rôzne veci len tak po celej jaskyni, ale v jej odlišných častiach, podľa účelu,“ povedal Julien Riel-Salvatore.
Vyplynulo to z vykopávok v skalnom úkryte Riparo Bombrini v severozápadnom Taliansku, ktorý tisícročia obývali najprv neandertálci a neskôr pravekí ľudia nášho druhu. V skalnom úkryte sa napokon zrútil strop, čo pomohlo zachovať stopy osídlenia praľudí. Vedci tam identifikovali tri vrstvy, súvisiace s neandertálcami.
Tí si jaskyňu očividne rozdelili na časti určené pre rôzne činnosti. V hornej vrstve neandertálci porcovali loveckú korisť. Jej zadný úsek obsahoval veľké množstvo zvieracích kostí. Našli sa tam aj znaky používania okru.
„Nie sme si celkom istí, na čo im vlastne oker slúžil. Mohli ho používať na činenie koží, lepenie, ako antiseptikum, alebo dokonca na symbolické účely – v tomto bode to proste naozaj nedokážeme povedať,“ poznamenal Julien Riel-Salvatore.
Vrstvy odhalili tábory
V strednej vrstve bol dlhodobý základný tábor. Svedčí o tom najväčšia hustota stôp ľudského osídlenia. Zvieracie kosti sa však v nej nenašli vzadu, ako v hornej vrstve, ale vpredu. To platilo aj o kamenných nástrojoch. Ohnisko sa v tejto časti jaskyne nachádzalo pol metra až 1 meter od steny, čo uľahčovalo cirkuláciu tepla po obytnom priestore.
„Keď zhotovujete kamenné nástroje, výsledkom je veľa odpadu v podobe ostrých odštiepkov horniny, na ktoré by ste nechceli opakovane stúpať pri pohybe po najfrekventovanejších častiach jaskyne. Nuž a vzadu v jaskyni pri ohnisku skutočne bolo zreteľne menej kamenných artefaktov a zvyškov,“ doplnil Julien Riel-Salvatore.
V spodnej vrstve vedci identifikovali krátkodobý tábor. Zatiaľ sa z nej odkryla len veľmi malá plocha. Najviac kamenných nástrojov sa v nej našlo pri ústí jaskyne. Dáva to zmysel, výrobcovia tam mali najviac svetla. Nálezy lastúr naznačujú, že neandertálci využívali aj morské zdroje jedla. No tak ako oker, lastúry sa vyskytli vo všetkých troch vrstvách.
V súhrne to prispieva k záveru, že neandertálci boli oveľa pokročilejší praľudia, ako sa myslelo. Vytvárali kostenné nástroje, ozdoby i hroty oštepov – o tom svedčia aj vzácne nálezy na Slovensku v lokalite Prepoštskej jaskyne v Bojniciach (dnes Múzeum praveku).
Podľa Juliena Riela-Salvatorea opustili neandertálci evolučnú scénu ako vymedzený druh po krížení s novopríchodzími pôvodne africkými Homo sapiens, ktorí ich prečíslili. Neandertálske gény tvoria 1 až 4 percentá genetického základu dnešných ľudí. Zvlášť Európanov.