Vulkány zrejme môžu za niekoľko veľkých vymieraní v dejinách našej planéty, napríklad aj za zánik dinosaurov. Teraz to vyzerá, že majú na svedomí aj našich najbližších príbuzných, neandertálcov.
"Prvýkrát sme určili dôkaz, že zánik neandertálcov sa zhoduje s vulkanickými erupciami približne pred 40 tisíc rokmi," vyhlásila ruská archeologička Ljubov Golovanovová.
Jej tím odhalil z tej doby dva sopečné výbuchy v západnej Ázii, po ktorých miznú stopy neandertálcov z južnej časti Ruska. Archeológovia analyzovali pôdu, peľ, kosti zvierat i nástroje v oblasti jaskyne Mezmajskaja. Výsledky analýz vykonaných v petrohradskom Prehistorickom laboratóriu zverejnil odborný časopis Current Anthropology.
Golovanovová sa odvolala aj na prácu talianskeho antropológa Francesca Fedeleho z Neapolskej univerzity, ktorý zistil neobvykle veľkú sopečnú erupciu v Taliansku. Došlo k nej tiež niekedy pred 40 tisíc rokmi, priniesla "sopečnú zimu" a zhoršenie podmienok pre život v strednej aj južnej Európe.
Chemické analýzy pôdy z okolia ruskej jaskyne zachytili dva druhy sopečného popola, čo signalizuje dva sopečné výbuchy niekde v západnej Ázii v období pred 40 až 45 tisíc rokmi.
Skúmanie peľových zŕn ukázalo, že v čase, keď vznikali vrstvy sopečného popola, nastalo mimoriadne chladné a suché obdobie, čo viedlo k poklesu množstva vegetácie aj k zníženiu stavov veľkých zvierat, na ktorých mäsožraví neandertálci životne záviseli.
Príroda dala šancu moderným ľuďom
Ukázalo sa, že po prvom výbuchu sa v okolí jaskyne výrazne zmenšilo množstvo stôp po neandertálcoch. Po druhom výbuchu vymizli stopy úplne. V čase pred 40 tisíc rokmi už nie sú v oblasti Mezmajské žiadne stopy po kamenných nástrojoch a zabitých zvieratách: život praľudí tu ustáva.
Moderní ľudia dnešného typu sopečnými výbuchmi vážnejšie zasiahnutí neboli - podľa ruských expertov žili v tej dobe len v Afrike a v juhozápadnej Ázii. Sopečný prach ani plyny teda nezatienili ich oblohu a nezhoršili životné podmienky tak, ako v Európe alebo západnej Ázii.
Naopak moderní ľudia dostali vďaka ničivým sopkám novú šancu: oslabenie neandertálcov vytváralo príležitosť pre expanziu do spustošenej Európy. Ľudia sa však najskôr museli prispôsobiť zhoršeným životným podmienkam v týchto oblastiach. Golovanovová poukazuje na skutočnosť, že niekedy pred 40 tisíc rokmi u moderných ľudí dochádza k pokrokom v opracovaní kameňa a objavujú sa aj ďalšie kultúrne inovácie. Dve až tri tisícky rokov po vymiznutí neandertálcov tak lepšie vybavení moderní ľudia obsadzujú aj jaskyňu Mezmajskaja.
Výbuchy sopiek ešte neznamenali úplný koniec neandertálcov. Súdi sa, že poslední príslušníci tohto druhu žili ešte niekedy pred 30 tisíc rokmi v oblasti Gibraltáru na južnom pobreží dnešného Španielska.