Praveké rytiny pripomínajúce mriežku pre piškvorky objavil medzinárodný vedecký tím v jaskyni Gorham na Gibraltári na juhovýchodnom cípe Pyrenejského polostrova. Dielo je datované do doby staršej než 39.000 rokov a podľa sprievodných artefaktov je pripisované neandertálcom. Objav bol publikovaný v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Vedci uviedli, že ide o doposiaľ najpresvedčivejší dôkaz, že títo hominidi tiež vytvárali jaskynné umenie, čo bola činnosť pripisovaná bez výhrad zatiaľ len moderným ľuďom. Bádateľský tím vylúčil, že by nájdené zárezy vznikli mimovoľne alebo náhodou. Nie je však jednoznačné, čo praveká rytina predstavuje, podľa vedcov mohlo ísť o mapu alebo napríklad varovanie pre ostatných, že jaskyňa už niekomu patrí.
"Tvorba malieb alebo rytín na stenách jaskýň je považovaná za posun vo vývoji poznávacích schopností človeka. Takéto správanie bolo prisudzované výlučne moderným ľuďom a bolo doteraz považované za deliacu hranicu medzi našimi priamymi predkami a ostatnými hominidmi, vrátane neandertálcov", uviedol jeden z autorov článku Joaquín Rodríguez-Vidal.
Bádatelia dodali, že táto abstraktná rytina o celkovej ploche asi jeden meter štvorcový je navyše prínosom k celkovému poznaniu kreativity a inteligencie neandertálcov. Na území Slovenska v meste Bojnice (vzácna lokalita Prepoštská jaskyňa - dnes Múzeum praveku Slovenska), kde neandertálci tiež žili, zatiaľ archeológovia podobný nález neobjavili.