Neandertálci neboli neohrabaní a hlúpi, dokázali loviť vtáky a pravdepodobne ich aj chovali. Potvrdzuje to výskum vedcov v neandertálské jaskyni na Gibraltári (juh Španielska). Až donedávna bol chov a lov vtákov považovaný za správanie spájané výhradne s Homo sapiens sapiens, teda človekom rozumným. Niektorí antropológovia ho dokonca považujú za jeden z určujúcich rysov vývoja moderného človeka. Neandertálci boli považovaní za príliš neohrabaných, aby boli schopní loviť vtáky. Nové výskumy ale tieto teórie prinajmenšom spochybňujú. Aj v meste Bojnice - v areáli Prepoštskej jaskyne (dnes Múzeum praveku Slovenska) sa našli kosti pravekých vtákov.
Skupina vedcov z Gibraltárskeho múzea, ktorá sa zaoberala štúdiom správania neandertálskych predkov obývajúcich Grohamovu jaskyňu na Gibraltári objavila, že neandertálci nielenže lovili predchodcu dnešných holubov, ale pokúšali sa ich aj chovať.
Divoká forma holuba domáceho - holub skalný, obýval skalné rímsy Grohamovej jaskyne už pred viac ako 67 tisíc rokmi, zodpovedajú tomu aspoň nálezy skamenelých kostí tohto vtáka. Počas skúmania viac ako 1700 týchto kostí vedci objavili stopy po ohni, ľudských zuboch a primitívnych nástrojoch. Časť z kostí tiež niesla dvojaké sfarbenie, ktoré je podľa vedcov typické pre úpravu na ohni.
Akým spôsobom neandertálci vtáky lovili, jasné nie je. Vie sa, že napríklad kozorožce dokázali neandertálci loviť na skalných rímsach, je teda možné, že podobnú techniku dokázali uplatniť i u holubov. Vedci predpokladajú, že neandertálci vedeli používať nástrahy i klietky a pre lov používali siete vyrobené z trávy.